Remeslo, rodina a folklór: Príbeh Krojovne

Za mnohými tradičnými remeslami stoja nielen zručné ruky, ale aj príbehy rodín, ktoré tieto znalosti odovzdávajú z generácie na generáciu. Tak je to aj v prípade rodiny Stráňavských, ktorá sa venuje výrobe krojov, kožených doplnkov a šíreniu ľudových remesiel medzi mladými.

Korene vo folklóre

Vzťah k folklóru sa v rodine začal formovať už dávno. Veľký vplyv mal dedko Jaro Stráňavský, mimoriadne talentovaný a pracovitý človek.

Spomienky na detstvo sú spojené s rozhovormi o nekonečnosti vesmíru, s pokusmi o hru na hudobné nástroje či so spoločnými partiami šachu. Dedko učil hrať na flaute, klavíri aj gitare, hoci hudobný talent sa nepodarilo úplne zdediť. O to väčší obdiv vyvolávala jeho tvorba – obrazy, plastiky či husličky, takzvané korýtka, ktoré vznikali v jeho dielni takmer každý týždeň.

Veľkou súčasťou rodinných spomienok je aj babka Terka Stráňavská. Tá s obľubou hrávala na heligónke a sprevádzala dedkovu hru na husle, najmä počas vianočných sviatkov, keď spolu hrávali a spievali koledy.

Hoci prvý kontakt s folklórom prišiel už v detstve, aktívne sa k nemu autor dostal až neskôr – keď začal tancovať vo folklórnom súbore Kysučan. Dodnes je jeho súčasťou a tanec mu pomáha udržiavať kondíciu aj nachádzať radosť a oddych.

Rodinná výroba krojov

Výroba krojov je v rodine skutočne spoločným dielom.

Mama sa venuje samotnému šitiu krojov. Väčšinou pracuje na základe objednávok, pri ktorých zákazníci posielajú krajčírske miery alebo sa prídu pomerať osobne. Dielňu má doma, kde pracuje spolu s otcom.

Otec zohráva v celom procese veľmi dôležitú úlohu. Okrem toho, že vytvoril webové stránky, vďaka ktorým sa o rodine dozvedajú zákazníci zo Slovenska aj zo zahraničia, venuje sa aj výšivkám. Študuje odbornú literatúru a prenáša pôvodné prvky ľudového odevu do súčasnosti pomocou vyšívacieho stroja. Kým mama kroj vystrihne a zošije, otec pripraví výšivky.

Okrem toho vyrába aj rôzne doplnky ako blanciare, pracky, zápästky či opasky a pracuje na vývoji vlastných píšťaliek a fujár.

Kožené doplnky kroja – krpce, opasky či iné výrobky – majú na starosti synovia Marek a Tomáš.

Cesta ku kožiarskemu remeslu

K práci s kožou priviedla Mareka spolupráca s remenárom a sedlárom Jožkom Najdekom.

Jožko bol skromný, no mimoriadne zručný majster. V minulosti často vyrábal krpce a opasky pre ich kroje. Po tragickej nehode na lyžovačke však náhle odišiel. Jeho smrť bola veľkou stratou nielen pre rodinu, ale aj pre slovenské tradičné remeslá.

Práve on bol človekom, ktorý Mareka priviedol k práci s kožou a odovzdal mu základy remesla.

Inšpirácia v tradícii

Veľkú časť inšpirácie čerpajú z odbornej literatúry a historických zdrojov. Otec sa venuje štúdiu vzorov z jednotlivých regiónov Slovenska a snaží sa ich preniesť do súčasnej výroby.

Marek zas často navštevuje folklórne festivaly, jarmoky a rôzne podujatia, kde sa stretáva s remeselníkmi a zberateľmi. Niekedy sa podarí objaviť staré vzory krpcov či čižiem, podľa ktorých je možné obnoviť celé technologické postupy výroby.

Remeslo medzi deťmi

V poslednom období sa Marek intenzívne venuje workshopom pre deti na základných školách. Práve preto vzniklo aj občianske združenie Krojovňa – aby sa remeslá mohli efektívnejšie približovať ľuďom a aby si ich mohli sami vyskúšať.

Práca s deťmi je veľmi napĺňajúca. Najväčšou odmenou je moment, keď si deti odnesú vlastnoručne vyrobený predmet a majú z neho úprimnú radosť.

Občas sa však objavia aj úsmevné situácie. Napríklad keď deťom pred workshopom dôkladne vysvetlia, že výseková forma sa používa ostrou stranou smerom ku koži, no niektoré deti aj tak začnú kladivom udierať po ostrej hrane nástroja a čudujú sa, prečo sa koža nevysekne. Vtedy neostáva nič iné, len sa pousmiať a objednať nový nástroj.

Budúcnosť remesla

Hoci sa často hovorí, že ručná práca upadá, situácia podľa Mareka nie je až taká zlá. Mnohé iniciatívy, ako napríklad SASHE alebo aktivity kultúrnych organizácií, pomáhajú ľuďom objavovať krásu tvorby vlastnými rukami.

Problémom však zostáva jej nedocenenie. Ľudia sú zvyknutí na lacnú masovú produkciu a často očakávajú podobné ceny aj pri ručnej práci. No keď si sami vyskúšajú niečo vyrobiť, často pochopia, koľko času a úsilia za tým stojí.

Najväčší úspech

Na otázku o najväčšom úspechu odpovedá Marek veľmi jednoducho.

Keď zavrie oči a predstaví si úspech, vidí svoju ženu a dcéry. Rodina je preňho najväčšou oporou. Manželka je tolerantná a podporuje ho aj v čase, keď kvôli práci trávi dni mimo domova.

Staršia dcéra Terezka krásne spieva, tancuje vo folklórnom súbore DFS Kelčovan a venuje sa aj maľbe. Jej práce získali už viacero ocenení, vrátane prvého miesta v celoslovenskej súťaži a ocenenia v medzinárodnej súťaži.

A práve v tom vidí skutočný úspech – v rodine, ktorá drží spolu a v deťoch, ktorým sa darí rozvíjať ich talent.